Teslov transformátor je vysokofrekvenčný transformátor vynájdený Nikola Tesla

Teslou transformátor
Teslov transformátor je vysokofrekvenčný transformátor vynájdený Nikola Tesla. Pracuje na rezonančnom princípe, preto je potrebné jeho obvodmi ladiť pre dosiahnutie najlepšieho výkonu. Slúži na získavanie veľmi vysokých napätí. Teslov transformátor je v podstate zjednodušená verzia tesla coil Magnifier, s ktorým Nikola Tesla rád experimentoval.

Transformátor je tvorený dvoma súosovými vzduchovými cievkami s rôznym počtom závitov. Zdrojom primárneho vysokofrekvenčného napätia je tlmený iskrový oscilátor (na princípe iskrisko), napájaný napr. Z vysokonapäťového transformátora. Na sekundárnej cievke sa bežne dosahuje napätie stoviek kilovoltov až jednotiek megavoltů (MV), podľa stavby transformátora, jeho usporiadanie, vyladenie a zdroje primárneho napätia. Sekundárne napätie uvedené veľkosti sa prejavuje zreteľnými optickými javy v podobe sršeň, výbojov a tiež světélkováním blízkych (aj celkom odpojených) výbojok, žiariviek atď.

Tesla zamýšľal využiť transformátor pre diaľkový prenos energie. Vzhľadom na ťažkosti so spätnou premenou vysokofrekvenčnej energie, zložitosťou jej smerovanie, nízkej účinnosti prenosu a veľkým stratám vplyvom vyžarovania, silnému rušeniu všetkého rádiového spektra atď. Sa tento prenos priemyselne nevyužíva. Dosť je však obľúbené jeho využívanie vo forme špeciálneho efektu - napríklad na niektorých koncertoch.

Ako to funguje?
    Teslov transformátor je vysokofrekvenčné vzduchový transformátor generujúci veľmi vysoké napätie. Klasický Teslov transformátor vynašiel na konci 19. storočia chorvátsky fyzik Nikola Tesla. Základnou časťou je vysokonapäťový transformátor, dodávajúci budiaci napätie. Primárna cievka s malým počtom závitov spolu s kondenzátorom C tvorí paralelný rezonančný obvod, ktorý je naladený na rovnaký kmitočet ako sekundárny cievka. Iskrište plní funkciu spínača. Sekundárna cievka s vysokým počtom závitov je umiestnená v osi primárnej cievky. Jej rezonančný kmitočet závisí na jej indukčnosti, parazitné mezizávitové kapacite a na prípadné prídavné kapacite v podobe kovového toroid alebo gule Cs.

    Vysokonapäťový transformátor nabíja cez vinutia primárnej cievky kondenzátor C. Po dosiahnutí určitého napätia preskočí v iskrišti iskra, ktorá pripojí nabitý kondenzátor paralelne k primárnej cievke.

Rezonančný obvod začne kmitať a vykoná určitý počet tlmených kmitov. Po dobu trvania týchto kmitov sa v sekundárnej cievke indukuje vf striedavé napätie. Po vybití kondenzátora výboj v iskrišti zanikne a kondenzátor sa odpojí od primárnej cievky a celý proces sa opakuje. Naindukovanou vysokofrekvenčné napätie má trochu odlišné vlastnosti než nf striedavé napätie. Uplatňuje sa tu tzv. Skin efekt, čo znamená, že striedavý prúd sa rozsiruje iba povrchom vodiče. Pri dotyku teda napr. Nemôže (nemal by :-) zasiahnuť vnútorné orgány, ale pri väčšom výkone spôsobuje popáleniny.

Nikola Tesla, geniálny fyzik srbského pôvodu, bol nepochybne poprednou osobnosťou 19., ale aj 20. storočia. Napriek tomu, že bol výnimočný fyzik, nemal Tesla potrebné podnikateľské schopnosti. Ku koncu svojho života mal veľké dlhy a rôzne právnické problémy. Tesla umrel pomerne chudobný, ale jeho vynálezy a myšlienky poskytli svetu obrovské bohatstvo. Pozrite si s nami prehľad jeho najväčších vynálezov, ktoré obrátili svet hore nohami.

Teslov transformátor
Tesla skonštruoval svoj transformátor v roku 1891. Zariadenie pozostávalo z dvoch samostatných cievok, primárnej a sekundárnej, pričom každá mala svoj vlastný kondenzátor. Kondenzátory slúžia ako úložisko energie a cievky generujú iskry a elektrické výboje. Tesla toto zariadenie vyvinul, pretože bol posadnutý myšlienkou bezdrôtovým napájaním miest. Dnes môžete tento vynález vidieť hlavne v zábavných vedeckých centrách, v múzeách, ale aj niektorých školách.